Priklincuj to

Veľký piatok

Pilát to zrejme myslel ako provokáciu. Na tabuľku, kam sa písala vina popraveného, napísal: "Ježiš Nazaretský, židovský kráľ." Prečo provokácia? Pilát zastupuje v Jeruzaleme Rímsku okupačnú moc, Židia sú podmanený národ. A poprava kráľa je istým spôsobom popravou celého národa.

Čo by sme dnes napísali na tabuľku, označujúcu vinu nevinného? Možno by sme si opäť mohli pomôcť včerajším evanjeliom a napísať: "Pretože miloval svojich, miloval ich do krajnosti."

Vina nevinného. "Pretože miloval svojich, miloval ich do krajnosti." Kristus (ne)skončil na kríži, pretože miloval do krajnosti. Čo to znamená? Tri veci:
  1. Kríž ho nezastavil. Ani kríž, ani to mučenie okolo..., neboli hranicou, za ktorú by kvôli nám nebol ochotný ísť. A ak ho vtedy mučenie a poprava nepresvedčili, aby to s nami vzdal, myslíš, že ho dnes niečo presvedčí? Pamätaj na to vždy, keď ťa prepadne pocit, že si tak zlý, že ti Boh určite nebude chcieť odpustiť. A tiež vtedy, keď budeš mať chuť zavrhnúť iného človeka pre jeho hriechy. Totiž aj za neho Kristus zomrel. A keby to bolo treba zopakovať, neváhal by ani chvíľu.
  2. Ľudia ho nezastavili. Kristus bol ukrižovaný aj preto, že ľudia ho nezniesli. Ako nám to šplechol Dostojevskij vo Veľkom inkvizítorovi: keby sa Kristus dnes zjavil medzi nami, s určitosťou by sme ho  popravili opäť!
  3. Klince. A potom sú tu tie klince. Napadlo mi, že Kristus dovolil, aby ho pribili na kríž, aby z neho neušiel. Poistil sa proti svojej ľudskej slabosti. Vedel, že je Boh. A že je človek, taký ako my. Že všetko to ľudské v ňom bude kričať, aby sa vyhol utrpeniu. Vedel, že to Božské v ňom neuhne a nezaváha ani na chvíľu. Ale to ľudské? Ako keď človek zamkne dvere a kľúč zahodí. Vzdal sa zadných dvierok. Keď sa mu posmievajú a pokrikujú "Zostúp z kríža", už to nemôže urobiť. Nechal sa tam pribiť, aby to neurobil. Pretože miluje svojich. Do krajnosti klincov.

A čo naše klince? Vlastne to aj my tak robíme. Len miesto namiesto klincov podpisujeme zmluvy, platíme zálohy, alebo skladáme sľuby. Verejne odhadzujeme kľúč od zadných dvierok.
  • Manželský sľub. Muž a žena skladajú svoj sľub pred rodinou, zhromaždenou komunitou a verejnou autoritou aj preto, že sú slabí ľudia a skôr či neskôr príde okamih, keď budú mať sto chutí opustiť toho druhého, nemilovať ho do krajnosti. Pretože ten druhý bude práve "nemožný", alebo sa objaví niekto "dokonalý"... Vieme, že sú slabí, lebo my sme tiež. A preto od nich žiadame, aby sa verejne priklincovali jeden k druhému.
  • Krstný sľub. Človek, ktorý sa chce stať kresťanom, verejne skladá sľub pred zhromaždením Cirkvi a pred svojím biskupom. Pred všetkými hovorí, čoho sa zrieka, v čo verí a ako chce žiť. Žiadame to od neho takto verejne, lebo vieme, že občas bude v pokušení zredukovať desatoro, ignorovať nejaké to pravidlo, nastaviť nejaké tie mantinely prikázaniu lásky a ohraničiť lásku k Bohu a blížnemu na "odtiaľto potiaľto". Vieme to, lebo my sami denne zápasíme s tým istým pokušením. Preto sa krstným sľubom priklincuje ku Kristovi.
  • Obnova krstných sľubov. Za väčšinu z nás ten sľub zložili rodičia a krstní rodičia. Ale pri Prvom svätom prijímaní a pri birmovke sme sa k nemu prihlásili a prijali sme ho za vlastný. Ale sami najlepšie vieme, ako je to s našimi sľubmi. Klince hrdzavejú a sľuby tiež. Potrebujeme si ich obnovovať. Robíme to vždy na Veľkonočnú vigíliu. Chceš už zajtra obnoviť svoj krstný sľub?

Udri klinec po hlavičke.
 Vlastne sú tie klince dobrým symbolom. Počas Veľkonočnej vigílie udri klinec po hlavičke: obnov svoj krstný sľub, "pribi" sa ku Kristovi. Aby si od neho neušiel. Aby si miloval do krajnosti.

PS: V Skalitom bude malé vylepšenie
V kostole budeme mať veľký kríž, k tomu klince, kladivá, perá a nejaké tie kartičky na písanie. To aby sme si mohli obnoviť svoje sľuby a symbolicky sa pribiť ku Kristovi. Uvidíme, čo z toho vyjde.







______________________

Kto má chuť čítať:

Publikácie a pomôcky